Aktuálne sa objavila ďalšia štúdia, ktorá rozoberá zmysluplnosť vodíka v cestnej doprave. Nemecká výskumná organizácia Fraunhofer Institute, pritom uvádza, že vodík čoraz viac stráca na konkurencieschopnosti voči batériovému pohonu. A význam vodíka má klesať už aj v oblasti ťažkej nákladnej dopravy.
Dáta jasne ukazujú, že vodíkový pohon je v prípade osobnej dopravy násobne menej efektívny ako pri batériou poháňaných elektromobiloch. No a príležitosť vodíka presadiť sa, sa má podľa Fraunhofer Institute vytrácať aj v oblasti ťažkej nákladnej dopravy, vyplýva z článku Recharge, ktorý vychádza zo štúdie Fraunhofer Institute publikovanej v prestížnom vedeckom žurnále Nature. To je pritom oblasť, v ktorej mal mať doteraz výhodu oproti batériám.
Nemecký výskumný inštitút na základe svojich zistení uvádza, že vozidlá s palivovými článkami na vodík stratili svoje niekdajšie výhody v oblasti dojazdu a rýchleho načerpania energie a pravdepodobne zostanú nekonkurencieschopné voči batériovým elektromobilom.
„Okno sa zatvára“
Podľa Dr. Patricka Plötza z Fraunhofer Institute má vodík hrať dôležitú úlohu v priemysle, lodnej doprave a syntetických leteckých palivách. Ale nie v cestnej doprave, pretože nemôžeme čakať, kým vodíková technológia dobehne batériový pohon. Obzvlášť, keď ten sa posúva míľovými krokmi dopredu a ešte viac „uteká“. Plötz pritom dodáva, že „okno príležitosti na vytvorenie relevantného trhového podielu pre vodíkové autá sa uzatvorilo“.
Takéto a podobné zistenia nie sú žiadnou novinkou. Použitie vodíka v cestnej doprave sa však dlho obhajovalo kvôli ťažkej nákladnej doprave. Zdá sa však, že aj v tejto oblasti by mohol vodíkový pohon strácať na význame. A je otázne, či dokáže odolať vývoju v oblasti ťažkej nákladnej „batériovej“ dopravy.
Diaľková nákladná doprava je stále výzvou
Podľa Plötza je pre batériový pohon stále výzvou diaľková logistická prevádzka. Na druhej strane, spustenie komerčného využitia vodíkových nákladiakov je stále pomerne ďaleko, dodáva Plötz. Ich sériovej výroby sa totiž máme dočkať najskôr v roku 2027. A v tom čase už majú byť v prevádzke komerčne dostupné batériové nákladiaky 2. generácie.
Diaľkovým batériovým nákladiakom má pritom v rámci Európy postačovať dojazd okolo 450 km na jedno nabitie (samozrejme za podmienky dostatočnej nabíjacej infraštruktúry), keďže podľa legislatívy EÚ si vodiči musia robiť povinné 45-min prestávky každé 4,5 hod.
Za 4,5 hodiny majú pritom prejsť okolo 400 km a počas prestávky by mali byť schopní nabiť svoje vozidlo na ďalšiu nepretržitú 4,5-hodinovú jazdu. Na to má „postačiť“ nabíjacia stanica s výkonom cca 800 kW. Vyvíja sa však nový nabíjací štandard, ktorý má umožniť nabíjanie výkonom cez 2 MW. Hotový má byť budúci rok. Napr. Tesla pritom v prípade vyvíjaného ťahača Semi s dojazdom 800 km (EPA) sľubuje nabitie na 80 % za 30 min. V prospech batériových nákladiakov majú tiež hrať ďaleko nižšie prevádzkové náklady, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov v nákladne doprave.
Kde má byť priestor pre vodíkové vozidlá?
Priestor pre vodíkové nákladné vozidlá Fraunhofer Institute vidí v podstate len v rámci veľmi ťažkej prepravy v odľahlých oblastiach. Otázkou však má byť, či je táto oblasť dostatočne veľká na to, aby boli produkcia vozidiel a budovanie nevyhnutnej infraštruktúry udržateľné z hľadiska komercializácie a úspor z rozsahu.
Plötz na záver dodáva, že ak sa čoskoro nezačne hromadná výroba nákladných vozidiel s palivovými článkami na vodík, čím by sa znížili náklady, tieto vozidlá nikdy neuspejú v nízkoemisnej cestnej doprave.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Jednoduché porovnanie efektivity batériových a vodíkových áut. Víťaz je jasný
Elektrický ťahač má ušetriť až 200 000 $ počas svojej životnosti
Elektrický nákladiak Futuricum so 680-kWh batériou dosiahol svetový rekord v dojazde
Batériová Tesla Semi vs. vodíková Nikola One: Porovnanie možných nákladov
10 komentárov
Kto racionálne uvažuje a vie napočítať do päť, rýchlo pochopí slabiny vodíkových alternatív v spaľovaní a aj palivových článkoch oproti nabíjateľným batériám, ktoré vďaka astronomickým investíciám do vývoja dosť pokročili ….
Jasne, ze vodik nema sancu ani v tazkej nakladnej doprave ani na velke vzdialenosti, na odlahlych miestach v divocine bude stale najrozumnejsi diesel, vodik sa tam nema sancu presadit a ked nie je v danych oblastiach elektrina, tak ani elektrina. Bateriova technologia je uz dostatocne odladena na osobnych elektromobiloch a jednoducha skalovatelnost len malo upravenych elektromotorov z osobnych elektromobilov a navysenie kapacity bateriii dava moznost jednoduchej konstrukcie akychkolvek bateriovych nakladiakov.
To len pan Sulik vyhadzuje miliony na vodikove plniace stanice na Slovensku pre dve vodikove auta, co su na Slovensku registrovane. Uz nefunguju ani plnicky vodika vo Viedni.
Tak, tak ….
aha co zfetovany debil sulik vyhlasil:
7.7.2020, TEPLIČKA NAD VÁHOM
„Čisto elektrický pohon nie je to pravé orechové, ale vodíkové technológie môžu mať veľkú budúcnosť,“ povedal Sulík k plánom budovať vodíkové čerpacie stanice na Slovensku. „Máme nového šéfa agentúry SIEA, má k dispozícii príslušné eurofondy a pri nástupe dostal odo mňa zadanie – a veľmi jasné – čím skôr na Slovensku postaviť štyri až osem čerpacích staníc na vodík. Možno to bude už v dvoch rokoch (…) Dúfam, že je to otázka mesiacov, až Slovensko bude mať niekoľko vodíkových čerpacích staníc naraz.“
ono ten Sulik nejde vyhodit na sprosty vodik len nejakych par milionov, ale rovno jednu miliardu!!!
…ennikn.sk/2723947/dvanast-vodikovych-vlakov-a-9-tisic-aut-uniknuty-plan-ukazuje-ze-sulik-chce-dat-na-vodik-miliardu-eu…
Pripominam, ze momentalne na Slovensku jazdi 1, slovom JEDNO, vodikove auto.
A z tej investovanej miliardy chce dosiahnut do roku 2030, aby tu jazdilo smiesnych 9000 vodikovych aut, 260 autobusov, 1200 uzitkovych vozidiel a 12 vlakov.
Suma summarum: 1 miliarda investovana kvoli cca 10-tisic vozidlam, teda investicne naklady na jedno vozidlo budu prijemnych 100-tisic EUR. A to sa urcite oplati.
Ale Sulík tomu dáva šancu. Dohovie prečo!
lebo chce ujebat zo statneho rozpoctu 300mil. € za akoze vyskum, preto…
načo tie sprosté slová …
sa neposer…
A čo subatomárny H?