Pred 23 rokmi spustil koncern General Motors predaj elektromobilu GM EV1, ktorý mohol spôsobiť revolúciu v elektromobilite. Osudom modelu sa však napokon stalo šrotovisko, a to doslova.
Do vývoja 2-miestneho kupé GM EV1 investoval koncern General Motors takmer 500 mil. $. Ten pritom priniesol viacero prevratných technológií, ktoré sú vo väčšej či menšej miere súčasťou dnešných vozidiel. A to tepelné čerpadlo pre HVAC systém, elektro-hydraulický posilňovač riadenia či regeneratívne brzdenie.
Spokojnosť už s prototypmi
V roku 1994 bolo vyrobených 50 prototypov, ktoré testovali bežní vodiči počas 3 mesiacov. A to väčšinou s pozitívnou spätnou väzbou. Pozitívne reakcie si však elektromobil vyslúžil aj od odbornej verejnosti, a tak sa rozhodlo o jeho sériovej výrobe.
Paralelný vývoj troch generácií
General Motors pracoval paralelne na 3. generáciách tohto elektromobilu. Tá prvá využívala olovo-kyselinové batérie s kapacitou 16,5 kWh (535 kg, celková váha vozidla 1 400 kg) a ponúkala dojazd 97 km. Druhá generácia prišla takisto s olovo-kyselinovou batériou, avšak o kapacite 18,7 kWh. Tá dokázala zabezpečiť podstatne vyšší dojazd, a to 161 km.
Krátko na to sa do druhej generácie začala montovať NiMH batéria s kapacitou 26,4 kWh, ktorá dokázala zabezpečiť dojazd 257 km a zároveň znížila hmotnosť elektromobilu na 1 319 kg. Zaujímavosťou je, že táto batéria mohla byť nabitá na 80 % za 1 až 3 hodiny, pričom nabitie na 100 % trvalo až 8 hodín. Palubná nabíjačka mala výkon 6,6 kW. V 3. generácii, ktorej sme sa napokon nedočkali, už mali byť Li-Pol batérie.
Extrémna aerodynamika
Vzhľadom na kapacitu a technológiu batérií dosahoval GM EV1 rozhodne zaujímavý dojazd. A to určite aj vďaka špičkovej aerodynamike (koeficient odporu vzduchu 0,19) a relatívne nízkej hmotnosti (hliníkový rám, plastové diely karosérie). Indukčný elektromotor dosahoval výkon 102 kW a zabezpečoval zrýchlenie z 0 na 100 km/h za cca 8 sekúnd.
A čo cena?
Elektromobil GM EV 1 bol dostupný len na lízing, a to za 399 až 549 $ mesačne. Navrhovaná maloobchodná cena však bola 34 000 $. Napriek tomu, že bolo vyrobených celkovo okolo 1 100 kusov, výrobca investoval do marketingovej kampane 8 mil. $. Prvými „nájomcami“ boli pritom známe osobnosti.
V tejto súvislosti sa objavili aj nepotvrdené informácie, že každé vozidlo stálo výrobcu 80 000 až 100 000 $, vrátane nákladov na výskum, vývoj a ďalších súvisiacich nákladov. Náklady na projekt mali byť podľa GM takmer 500 mil. $ (celkovo 1 mld. $), pričom časť týchto nákladov dotovala americká vláda.
Skončili na vrakovisku
A na koniec článku sa dostávame k najsmutnejšej kapitole GM EV 1. Portál Wardauto uvádza, že vozidlo nebolo možné kúpiť kvôli problémom s technológiami, degradácii 300V batérie a zákonom o poskytovaní náhradných dielov a servisných služieb roky po ukončení výroby, pričom z rovnakých dôvodov boli po skončení lízingu zničené.
Jedna z teórií tiež hovorí, že požiadavka na odstránenie vozidla z trhu prišla od ropnej lobby. Na „svedomí“ ju má dokument venovaný GM EV1 s názvom „Who Killed the Electric Car?“ Koncern GM zareagoval na film slovami, že elektromobil nebol v tom čase životaschopný a že mali problém s náhradnými dielmi.
Všetko nasvedčuje tomu, že motoristi, ktorí si vozidlo prenajímali, ho mali naozaj radi. Dôkazom toho je zrejme aj kampaň „Don’t Crush“, pričom konvoj s vozidlami prepravovanými na miesto, kde boli zničené, musel byť chránený políciou.
Zdroje: Wardsauto, Wikipedia; titulná fotografia: GM
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Toyota a Tesla spolupracovali pred 8 rokmi na vývoji elektromobilu RAV4 EV
Škoda vyrábala elektromobily už v roku 1944, aj s meniteľnými batériami
Pamätáte sa? BMW predstavilo predchodcu elektromobilu i3 pred 27 rokmi
10 komentárov
Napr. par okolnosti sa vdaka tomu stalo: GM predalo patentove prava na svoju NIMH bateriu ropnemu gigantu Texaco / Chevron (vid. Google) – vdaka tomu dnesne elektromobili nemozu pouzivat vysoko kapacitne NIMH baterie o velkych rozmeroch, inak by sme uz tu mali davno lacnejsie a ekologicke elektromobili, co je smutne a zial to spomalilo vyvoj a rozvoj elektromobility, zvysok su len vyhovorky ze nemali suciastky a bla bla(toyota pouzivala NIMH baterie vo svojich hybridoch ale ziadna automobilka nesmie pouzit v aute vysoke kapacity a rozmery baterky,len oni ktory vlastnia patent – mimochodom zablokovany na 100 rokov 🙁 )… vsetka technologia, testy a spracovanie sa neskor pouzili do uspesneho plugin hybridu Chevrolet Volt, ktory pouziva identicky T tvar baterie a vylepsene technologie (momentalne najlepší plugin na svete) a pravdu povediac najspolahlivejsi a najviac odskusany (niektore volty maju cez 600 000 – 800 000km)…
Musím len súhlasiť. Mam jednu Amperu doma. Nic lepsie neexsituje. Je to revolučné!!!
Práve týmto spôsobom skončilo veľmi veľa dobrých projektov. Za všetkým novým je ropná loby tam končia tam končia nie len elektromobily ale aj autá jazdiace na vodík.
Neijde im o prírodu ale o zisk.
NIMH baterie môžeš kúpiť všade, lebo sú to obyčajne tužkové batérie. A co sa týka toho 100 ročného patentu. Najdlhšia doba patentu je 20 rokov.
Ano, patent je len na 20 rokov, to mate pravdu, ale oni su ropny gigant, a tych 100 rokov si viete zaistit, ak mate tucne konto(nemusite byt naivny, ze ropny gigant bude slusne dodrziavat zakon).. vyhladajte si info na internete…a nesuhlasim ze su vsade, doteraz sa pouzivaju uhlikovo zinkove baterie, pripadne zinkovo chloridove nenabijatelne baterie, tak mate ocelovvo zinkove alkalicke nenabijacie ktore kedysi boli nabijacie, ale pre malu zivotnost a specialne nabijanie velmi rychlo z trhu zisli a tak prisli alkalicke nimh 1. Generacie a tak najnovsie nimh 2. Generacie… taktiez nebavime sa tu o kapacitach 1,5Ah a podobne.. ich patent zakazuje ploche vysokokapacitne nimh baterky, preto ich nevyrabaju ani na domace ani na priemyselne pouzitie v takejto podobe, jedine viete kupit nimh clanok valcoviteho tvaru… ak by tento patent nebol, ovela skor a viac elektro aut by sme tu uz mali…
Nikel-hydridové (NiMH) alkalické dobíjateľné batérie
Vysokokapacitné dobíjacie akumulátory najvyššej kvality. Postupne nahrádzajú NiCd batérie, pretože na rozdiel od nich netrpia pamäťovým efektom a keďže kadmium v nich nahradila zmes iných kovov a vodík, sú menšou záťažou pre životné prostredie. Okrem toho ich je možne znovu nabiť až 1000 krát. Mierne vyššia investícia pri kúpe sa preto onedlho vráti. S týmto typom batérií šetríte prírodu aj vlastnú peňaženku.
Lítiovo-iónové (Li-ion) akumulátory
Sú pri rovnakom výkone a životnosti ako NiMH batérie až takmer o polovicu menšie a ľahšie a navyše ešte ohľaduplnejšie k životnému prostrediu, keďže vôbec neobsahujú toxické materiály, ako napr. kadmium. Ich nevýhodou je vyššia cena, no napriek tomu momentálne dominujú na trhu dobíjateľných akumulátorov a nájdete ich v notebookoch i mobilných telefónoch.
Zabudli ste na kobalt, ktory sa pouziva v bateriach a toho je na svete malo a nie je moc enviromentalne zdravy, taktiez med… Litiove su vsak nebezpecne, pri prekroceni istej teploty, nasleduje nezastavitelny vybusny domino efekt(mala by to byt exotermicka reakcia vid. Google), ktory sa neda zastavit ani hasenim, jedine pomoze pockat, kym uplne nezhori vnutrajsok baterie.. Nimh baterie nehoria, maximalne sa poskodia, a to je velke plus…
Škoda, že sa nezačalo skôr, lebo mnohým hrozí, že si to už neskusia
Free car
Po prečítaní tohto článku ma napadá jediné slovo: „hajzli“!