Majiteľ batériového aj vodíkového auta a zároveň autor vodíkovej stratégie porovnal oba pohony

Vedec Alan Finkel, ktorý je napr. hlavným autorom národnej vodíkovej stratégie Austrálie, je zrejme jedným z mála vodičov, ktorý vlastní batériový elektromobil a zároveň automobil na vodík. Podľa neho je pritom „víťaz“ v rámci osobnej dopravy jasný. Vodík však neodpisuje.

Alan Finkel v skratke porovnal batériové elektromobily a vodíkové autá v rámci rozhovoru pre podcast Energy Insiders, o čom informoval web The Driven. Vedec a spoluautor austrálskej národnej vodíkovej stratégie na začiatok uviedol známy, aj keď stále nie úplne rozšírený fakt. A to, že v prospech „priameho“ elektrického pohonu hovorí jeho účinnosť.

Na základe vlastných skúseností pritom Finkel hovorí, že nabíjanie elektromobilu je jednoduché, keďže má k dispozícii domácu nabíjačku. A aj keď hlavne domáce nabíjanie striedavým prúdom je zdĺhavé, keď pride domov, vozidlo jednoducho pripojí k nabíjačke a aj v prípade, že je večer batéria takmer úplne „prázdna“, ráno ju má vždy nabitú.

V rámci vodíkových áut sa za ich hlavnú výhodu zrejme považuje rýchlosť získania „energetického nosiča“, konkrétne natankovanie vodíka. Finkel uvádza, že samotné natankovanie jeho Toyoty Mirai síce trvá 3 až 4 min, ale v jeho konkrétnom prípade je to celkovo o 60 min dlhšie. Čerpacia stanica na vodík sa totiž nachádza 30 min jazdy od jeho domova. My dodávame, že pri pohľade na globálnu vodíkovú infraštruktúru má Finkel veľké šťastie, že je najbližšia čerpačka „len“ 30 min od jeho domova.

„Batériové elektromobily sú bezkonkurenčné“

Finkel tiež uvádza, že „nič nemôže konkurovať mimoriadnemu pohodliu a výkonu/vlastnostiam batériového elektromobilu“. A preto si je „celkom istý, že drvivá väčšina osobných vozidiel a väčšina malých úžitkových vozidiel bude batériová“.

Aj keď sa čoraz častejšie objavujú odborné názory, že vodík začína strácať relevanciu aj v rámci nákladnej dopravy, podľa Finkela stále existuje jeho využitie v ťažkej diaľkovej nákladnej preprave – zrejme najmä v rámci veľkých nákladných vozidiel a vlakov.

Spomína pritom, že vodík sa pomaly začína používať namiesto nafty vo vlakoch jazdiacich po neelektrifikovaných tratiach v Európe či Kanade. Tam to má podľa Finkela zmysel, pretože v takomto prípade je „logistika“ jednoduchá. Vodíkové čerpacie stanice sú totiž potrebné len na jednom alebo oboch koncoch trate.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Jednoduché porovnanie efektivity batériových a vodíkových áut. Víťaz je jasný
Vodíkový pohon nemá zmysel ani v rámci diaľkových nákladných áut, hovorí odborník
„Akčný plán“ k Národnej vodíkovej stratégii bol schválený v značne oklieštenej podobe
ODBER NOVINIEK